APVV-17-0064 Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu

APVV 17-0064

Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu


Anotácia grantu


Agentúra/grantová schéma: Agentúra na podporu výskumu a vývoja

Charakter výskumu: Základný výskum

Odbor vedy a techniky: 60301 - Systematická filozofia

Suma získaných prostriedkov: 210 923,- Eur

Rok schválenia projektu: 2018

Časové rozpätie projektu: 01.08.2018 - 30.07.2022

Riešiteľské organizácie: Katedra filozofie a aplikovanej filozofie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (KFaF FF UCM, riešiteľ), Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied (ÚSL SAV, spoluriešiteľ), Katedra anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (KAA FF UK, spoluriešiteľ)  

Zodpovedný riešiteľ:  prof., RNDr. Peter Sýkora, PhD.

Riešiteľský kolektív: Mgr. Juraj Odorčák (KFaF), PhD., Mgr. Jana Tomašovičová (KFaF), PhD., Mgr. Jozef Lenč, PhD. (KFaF), Mgr. Peter Takáč (KFaF), Mgr. Bogumila Suwara (ÚSL), PhD., Mgr. Krištof Anetta (ÚSL), Mgr. Ivan Lacko, PhD. (KAA).

Web: http://kfil.ff.ucm.sk/sk/apvv-17-0064-analyza-multidimenzionalnej-podoby-trans-a-post-humanizmu/

Facebook: https://www.facebook.com/centrum.pre.bioetiku/


Anotácia projektu:

Hlavným cieľom projektu je viacrozmerný transdisciplinárny výskum vzájomných dynamických vzťahov týkajúcich sa problematiky editovania ľudských génov a posthumanizmu v piatich výskumných doménach: biológia-biotechnológia, filozofická reflexia, (bio)etická reflexia, biopolitická analýza a demokratizácia vedy, umenie a kultúra. Konkrétne sa projekt zameriava na filozofickú reflexiu koncepcie trans-a posthumanizmu s dôrazom na editovanie ľudského genómu v línii zárodočných buniek vo vzťahu k ľudskej prirodzenosti, genetickému determinizmu a estetickej transformácii ľudského tela. Problematiku transformácie ľudského biologického druhu H. sapiens projekt analyzuje v kontexte sporov medzi realistickým vs sociálnokonštruktivistickým chápaním biologickej kategorizácie. Na úrovni bioetickej a biopolitickej reflexie projekt analyzuje dopady trans- a posthumanistickej modifikácie ľudského genómu na spoločnosť, na jej politické inštitúcie a regulačné schopnosti, na proces demokratizácie vedy a fenomén biohackingu. V kultúrnej a umeleckej rovine sa projekt zameriava na analýzu umeleckého stvárnenia trans- a posthumanizmu v antiutopických literárnych, novomediálnych, filmových a televíznych science-fiction dielach. Súčasťou je aj analýza metaforického jazyka molekulárnych genetikov najnovšie reprezentovaná termínom "editovanie génov".


Aktivity grantu


Popularizačné prednášky:


Séria popularizačných prednášok pre verejnosť: Sci-fi filozofia.

Koncepcia série prednášok Sci-fi filozofia: Hľadanie odpovedí na výzvy súčasnosti a budúcnosti boli vždy predmetom uvažovania filozofov. Otázky zmyslu života, predstavy o žití pred a po živote, alebo hľadania ideálneho spoločenského a štátneho usporiadania si kladieme skoro od nepamäti. Inak to nie je ani na konci druhej dekády 21. storočia, v ktorom sme podľa sci-fi literatúry mali už dávno kolonizovať Mars, no nemali sme byť „otrokmi“ mobilných telefónov a „závislí“ na sociálnych sieťach. V minulom storočí sme sa dopustili hrozných zločinov voči ľudskosti a súčasne sme si na konci storočia naivne mysleli, že nastáva koniec dejín a víťazstvo liberálnej demokracie. „Na začiatku 21. storočia človek prekračuje limity svojho druhu, ktoré platili v minulosti. Čoraz častejšie porušujeme zákony prírodného výberu a nahradzujeme ich zákonmi ,inteligentého plánovania‘“ konštatuje vo svojej knihe Sapiens Yuval Harari. Biologické inžinierstvo, génové editovanie, kreovanie kyborgov, spoločnosť nadľudí a nové definovanie práva alebo bezprávia, tieto sú novými hrozbami alebo výzvami pre ľudstvo. Čaká nás okrem organickej aj anorganická evolúcia, ktorá sa nebude týkať len počítačových vírusov, ale možno celej spoločnosti robotov? Súčasná spoločnosť je primárne postavená na rovnosti ľudí, avšak čo ak nám hrozí fatálna zmena tejto súčasnej paradigmy? Čo budeme robiť, keď sa ocitneme pred dilemou genetickej diskriminácie? Ako to dopadne s demokraciou v čase, keď nás ovládajú strach, sociálne siete a firmy, ktoré zbierajú o nás informácie a formujú naše túžby a realitu?


Sci-fi filozofia / Sci-fi demokracia: Vláda idiotov či vláda nadľudí / PhDr. Jozef Lenč, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 10.12.2019.

Anotácia: Prísľuby, či skôr veľké nádeje, ktoré často spájame s novými technológiami, nemusia mať len pozitívne dopady na budúcnosť ľudstva. V novembrovej Sci-fi filozofii predstavíme knihu Promises and perils of emerging technologies for human condition. Kniha prezentuje pohľad desiatich autorov zo štyroch postkomunistických krajín strednej a východnej Európy, ktorí sa dívajú do budúcnosti na novovznikajúce technológie a možnosti ľudského vylepšenia. Analyzujú tému z rôznych perspektív: antropologickej, etickej, filozofickej, ontologickej, empirickej a právnej.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/sci-fi-demokracia-vlada-idiotov-ci-vlada-nadludi/

https://www.facebook.com/events/730469364029884/


Noc filozofie / Ypsalon 2019 / O filozofoch, ktorí chcú biotechnologicky zmeniť ľudstvo / Mgr. Juraj Odorčák, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 21.11.2019

Anotácia: Prednáška sa zaoberá analýzou filozofie transhumanizmu a posthumanizmu. Výsledky súčasného biomedicínskeho výskumu menia medicínu. Úvahy o budúcom využití biotechnológií menia filozofiu. Donedávna panovala vo filozofii zhoda na tom, že biotechnologické zásahy majú slúžiť len na terapeutické účely. Niektorí filozofi však argumentujú, že biotechnológie majú byť použité aj na vylepšenie človeka. Každý človek má byť slobodný. Každý človek má mať slobodu biotechnologicky meniť svoje vlastnosti. Ľudstvo sa teda najlepšie vylieči, keď ho biotechnologicky zmeníme.

Odkaz na podujatie

https://www.facebook.com/events/392412011713922/


Sci-fi filozofia / Prísľuby a riziká nových technológií pre ľudstvo / prof. Peter Sýkora, PhD., Jana Tomašovičová, PhD., Juraj Odorčák, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 7.11.2019.

Anotácia: Prísľuby, či skôr veľké nádeje, ktoré často spájame s novými technológiami, nemusia mať len pozitívne dopady na budúcnosť ľudstva. V novembrovej Sci-fi filozofii predstavíme knihu Promises and perils of emerging technologies for human condition. Kniha prezentuje pohľad desiatich autorov zo štyroch postkomunistických krajín strednej a východnej Európy, ktorí sa dívajú do budúcnosti na novovznikajúce technológie a možnosti ľudského vylepšenia. Analyzujú tému z rôznych perspektív: antropologickej, etickej, filozofickej, ontologickej, empirickej a právnej.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/prisluby-a-rizika-novych-technologii-pre-ludstvo/

https://www.facebook.com/events/640884296440542/


Sci-fi filozofia / „Liečenie“ génov (o génovej terapii) / Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD / Malý Berlín, Trnava, 8.10.2019.

Anotácia: V apríli 2015 skupina čínskych vedcov publikovala výsledky historicky prvého experimentu cieleného pozmenenia génov v ľudských raných embryách. Podarilo sa im to pomocou novej revolučnej technológie editovania DNA známej pod skratkou CRISPR/Cas9. Takéto zásahy do embryí sú dedičné, čo znamená, že sa budú prenášať na všetky nasledujúce generácie. Tieto pokusy vyvolali po celom svete obrovskú odozvu a nastolili základnú etickú otázku – majú ľudia právo meniť ľudský genóm? Napríklad v snahe opraviť mutácie spôsobujúce dedičné ochorenia? A čo ak pôjdu ďalej a nebudú len opravovať, ale vylepšovať ľudskú DNA, dizajnovať genetickú výbavu budúcich ľudských pokolení, vytvárať nového posthumánneho človeka? Nech sú odpovede na tieto kontroverzné otázky akékoľvek, jedno je isté – to, čo bolo donedávna čírou fantáziou tvorcov science-fiction, sa stáva realitou. Prednášku a diskusiu po nej povedie Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. Z Centra pre bioetiku na Katedre filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/sci-fi-filozofia-liecenie-genov-o-genovej-terapii/

https://www.facebook.com/events/408089083210318/


Sci-fi filozofia / Nepríťažlivosť krásy budúcnosti / Mgr. Bogumiła Suwara, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 7.5.2019.

Anotácia: Môže veda ovplyvniť príťažlivosť umenia? Bude budúcnosť patriť nepríťažlivej kráse? Súčasné umenie siaha čoraz častejšie po škaredých či doslova odpudzujúcich námetoch namiesto ambície potešiť diváka zobrazením krásy. Telesná krása akoby patrila dejinám umenia, ucelené príbehy skôr pokleslej literatúre. Dnešných tvorcov fascinuje nielen prekračovanie hraníc telesnosti, rozprávania, ale tiež samotného obrazu a vizuality. Aj fascinujúce vedecké zistenia poskytujú umelcom príležitosť prekračovania spomínaných hraníc toho, čo ešte považujeme za krásne. Umelecké práce nielen využívajú či napodobňujú výsledky vedeckého výskumu, ale niekedy ich dokonca špecifickým spôsobom rozvíjajú a dopĺňajú či vytvárajú futuristické vízie, kde nepríťažlivosť sa stáva krásou.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/sci-fi-filozofia-nepritazlivost-krasy-buducnosti/

https://www.facebook.com/events/637719486666253/


Sci-fi filozofia / Technická kontrola lásky / Mgr. Juraj Odorčák, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 9.4.2019.

Anotácia: Takmer polovica manželstiev sa vraj skončí rozvodom. Problémy ľudského párového spolužitia neunikli ani neurovedeckému výskumu. Rastúci počet publikácii naznačuje spojitosť medzi láskou a biochemickými reakciami mozgu.Láska je biochémia a biochemické reakcie môžeme riadiť. V budúcnosti teda možno budeme riadiť lásku alebo docielime, že sa možno láska nikdy neskončí. Ako sa zmení láska, ak si ju budete môcť kúpiť v lekárni? Mali by sme sa obávať jej biotechnologickej kontroly? Prednáška sa venuje analýze etických problémov biotechnologického vylepšovania lásky.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/2026/ https://www.facebook.com/events/317716955439534/


Sci-fi filozofia / Ôsmy deň stvorenia: Editovanie ľudských génov / Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD / Malý Berlín, Trnava, 4.12.2018.

Anotácia: V apríli 2015 skupina čínskych vedcov publikovala výsledky historicky prvého experimentu cieleného pozmenenia génov v ľudských raných embryách. Podarilo sa im to pomocou novej revolučnej technológie editovania DNA známej pod skratkou CRISPR/Cas9. Takéto zásahy do embryí sú dedičné, čo znamená, že sa budú prenášať na všetky nasledujúce generácie. Tieto pokusy vyvolali po celom svete obrovskú odozvu a nastolili základnú etickú otázku – majú ľudia právo meniť ľudský genóm? Napríklad v snahe opraviť mutácie spôsobujúce dedičné ochorenia? A čo ak pôjdu ďalej a nebudú len opravovať, ale vylepšovať ľudskú DNA, dizajnovať genetickú výbavu budúcich ľudských pokolení, vytvárať nového posthumánneho človeka? Nech sú odpovede na tieto kontroverzné otázky akékoľvek, jedno je isté – to, čo bolo donedávna čírou fantáziou tvorcov science-fiction, sa stáva realitou. Prednášku a diskusiu po nej povedie Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. Z Centra pre bioetiku na Katedre filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/sci-fi-filozofia-osmy-den-stvorenia-editovanie-ludskych-genov/ https://www.facebook.com/events/495961684243463/


Automatizácia krásy: O paradoxoch technického a estetického vylepšovania človeka / Mgr. Juraj Odorčák, PhD., Mgr. Peter Takáč / Malý Berlín, Trnava, 5. 11. 2018.

Anotácia: Ako sa cítite, keď nemáte pri sebe smartfón? Možno je smartfón skvelá technológia. Možno je smartfón technológia, ktorá spôsobuje nevhodnú závislosť. Kritika ľudskej závislosti na technológii ale nie je fenomén posledných desaťročí. V západnom myslení je už od čias antiky kritizovaný tzv. paradox automatizácie: Technologické a estetické vylepšovanie človeka môže viesť k degenerácii a deštrukcii človeka. Paradigmatickým príkladom súčasného technologického vylepšovania človeka je plastická chirurgia. Pôvodne terapeutický zámer plastickej chirurgie sa presunul na estetické vylepšovanie človeka. Súčasné technologické a estetické vylepšenia sú už tak rozsiahle, že nie je na ľudskom tele miesto, ktoré by nebolo možné vylepšiť. Budeme v 21.storočí čeliť technologickej a estetickej segregácii ľudí do kategórií podľa rozsahu telesných vylepšení? Ustúpi plastická chirurgia genetickému dizajnovaniu človeka a môže byť krása automatizovaná?

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/automatizacia-krasy-o-paradoxoch-technickeho-a-estetickeho-vylepsovania-cloveka/


Sci-fi filozofia: Westworld – zničujúce hračky alebo nádej pre ľudstvo? / Mgr. Ivan Lacko, PhD. / Malý Berlín, Trnava, 9.10.2018.

Anotácia: Úspešný televízny seriál Westworld (2016 – 2018) ponúka zaujímavú sondu hyperrealistického sveta zábavného parku, v ktorom humanoidní androidi vytvárajú prostredie určené na rozptýlenie bohatých návštevníkov. V preddefinovaných rámcoch vopred naprogramovaných naratívov sa ľudskí návštevníci stretávajú s humanoidmi, ktorí nielenže vyzerajú a konajú rovnako ako ľudia, ale niektorí z nich zápasia s uvedomovaním si vlastnej existencie.Už takmer klasická asimovská téma (spracovaná v množstve ďalších knižných aj filmových diel, napr. vo filmoch Blade Runner či Ex Machina) sa tak dostáva do roviny diskusie týkajúcej sa technologickej singularity – teda javu, keď umelá inteligencia prevýši schopnosti a možnosti ľudskej inteligencie.Seriál Westworld zatiaľ odvysielal dve sezóny po osem epizód – kým v prvej išlo hlavne o proces, v ktorom si humanoidi uvedomujú svoje „ja“, v druhej je v centre pozornosti práve prepojenie ľudského intelektu s komplexnou výkonnosťou počítačov. Do popredia sa dostávajú aj etické a technické otázky súvisiace s vylepšovaním človeka, spomalením či dokonca zastavením starnutia, resp. uploadovaním ľudského vedomia do softvéru. Dokonalá imerzívnosť zážitku v zábavnom parku Westworld je však predovšetkým zrkadlom vývoja ľudskej civilizácie a druhu homo sapiens – vo všetkej jeho tvorivosti, jedinečnosti, súťaživosti, sebestrednosti a brutalite.

Odkaz na podujatie:

https://www.malyberlin.sk/eventy/sci-fi-filozofia-westworld-znicujuce-hracky-alebo-nadej-pre-ludstvo/ https://www.facebook.com/events/689308098106454/ 



Publikácie grantu


[ADD] K posthumánnemu človeku prostredníctvom editovania génov pre kognitívne schopnosti = Towards the Posthuman Through the Editing of Genes for Cognitive Capabilities / Peter Sýkora, 2019. DOI DOI 10.31577/filozofia.2019.74.7.1. In: Filozofia. - ISSN 0046-385X, Roč. 74, č. 7 (2019), s. 511-529.


[ABC] Defining Biomedia: On the Importance of Transcoding and Remediation. / Sýkora, Peter [Autor, 100%]. In: Remediation: Crossing Discursive Boundaries. Central European Perspective. Bogumiła Suwara a Mariusz Pisarski [Zostavovateľ, editor]. – 1. vyd. – Berlin (Nemecko) : Peter Lang, 2019, ISBN 978-3-631-79504-0,s.57-72.


[ABC] Germline Gene Therapy in the Era of Precise Genome Editing: How Far Should We Go? / Peter Sýkora, 2018. In: The Ethics of Reproductive Genetics : Between Utility, Principles, and Virtues / editor Marta Soniewicka. - 1. vyd. - Cham : Springer, 2018. - (Philosophy and Medicine, ISSN 0376-7418 ; vol. 128). - ISBN 978-3-319-60683-5, s. 157-171.



Aktuality
Konzultačné hodiny pracovníkov Katedry filozofie a aplikovanej filozofie počas letného semestra nájdete na tomto odkaze 
Všetkých študentov, pedagógov a priaznivcov filozofie pozývame na dve zaujímavé prednášky našich kolegýň z MU v Brně, ktoré sa uskutočnia v utorok 14. 1. 2020 od 9:30 v katedrove...
Kalendár
po ut st št pi so ne
          01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29  
Kontakt
  • Katedra filozofie a aplikovanej filozofie
  • Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
  • Námestie J. Herdu 2
  • 917 01  Trnava
  • email: kfaaf.ff(zav.)ucm.sk
  • email sekretariát: martina.drgonova(zav.)ucm.sk
  • telefón: 033 5565 221