BIOETHOS - Porovnanie utilitaristického a deontologického systému etiky vedy v oblasti výskumu embryonálnych buniek

Vedecká revolúcia, ktorá naštartovala v biomedicínskych disciplínach v druhej polovici XX. storočia neustále akceleruje a prináša stále nové a zásadné objavy. Výsledky týchto výskumov a ich reálna aplikácia v medicíne vyvolávajú oprávnené obavy ako v laickej tak aj odbornej verejnosti. Nové horizonty, ktoré sa otvárajú v súvislosti s možným aplikovaním najnovších objavov biomedicíny, ako je napr. regeneratívna medicína založená na embryonálnych kmeňových bunkách (EKB) a predimplantačná genetická diagnostika (PGD) predbiehajú nielen súčasný stav legislatívy, ale poukazujú tiež na určitú nepripravenosť spoločensko-vedných disciplín.

Tieto objavy často prekračujú všetky doteraz vžité a zabehané kritéria etického posudzovania vedeckých objavov ako aj ich dopadov na spoločenskú prax. Podľa F. Fukuyamu reálna možnosť manipulácie s ľudským genómom môže mať hlboké a devastujúce konsekvencie pre politické usporiadanie demokratických spoločností. Podobne uvažuje v súvislosti s predimplantačnou genetickou diagnostkou (PGD) a následnou selekciou in vitro embryí aj známy nemecký filozof J. Habermas , keď hovorí, že „nesmieme embryo inštrumentalizovať ako nejakú vec pre ľubovoľné iné účely“ a M. Boehmerová dodáva, že „sotva existuje nejaká eticky a politicky natoľko relevantná oblasť, ktorá by prechádzala porovnateľnou dynamikou rozvoja ako je výskum embryonálnych buniek“. Z pozícií utilitaristických princípov argumentuje známy britský bioetik J. Harris, šéfredaktor jedného z najvýznamnejších medzinárodných bioetických časopisov The Journal of Medical Ethics, v prospech využitia PGD pre selekciu embryí in vitro.

Cieľom projektu je porovnať aplikovanie utilitaristického a deontologického etického systému na bioeticky kontraverznú oblasť výskumu a medicínskeho využitia embryonálnych buniek na pozadí vývoja anglosaskej a nemeckej tradície etiky vo vede.

Ako zdroj empirického materiálu pre komparáciu aplikovania oboch etických systémov v spoločenskej praxi sme si vybrali Veľkú Britániu, kde tradične dominuje vplyv utilitaristických etík a Spolkovú republiku Nemecko, kde dominuje vplyv deontologického etického systému vychádzajúceho z Kantovej teórie etiky.

Oba etické systémy - utilitaristický i Kantov deontologický predstavujú dnes v moderných liberálno-demokratických spoločnostiach dva póly sekulárneho bioetického diskurzu, medzi ktorými existuje celé spektrum roznych eticky „kompromisných“ riešení, tak ako ich môžeme nájsť v legislatívach členských krajín Európskej únie (napr. legislatíva upravujúca pokusy na ľudských embryách a embryonálnych bunkách).

O projekte

Úvodný text k problematike kmeňových buniek:

* Jitka a Václav Ouredník: Kmenové bunky pro obnovu mozku - Humbuk, nebo nadeje? Vesmír 87 (2007): 448 pdf 1, pdf2
* Slovensko: Revolúcia kmeňových buniek. Sľubujú revolúciu, nádej a život tam, kde sú doterajšie metódy liečby bezmocné. Obsahujú zárodok života, ktorým sa zacelí organizmus. Žurnál č. 29/2008, str. 76

Hlavné ciele

* Príprava podkladov pre napísanie monografie: krátkodobé výskumné pobyty na zahraničných akademických pracoviskách vo Veľkej Británii a Nemecku spojenené s odbornými konzultáciami a štúdiom vedeckej a odbornej literatúry.
* Komparatívna metóda. Analýza vedeckej a odbornej literatúry, porovnanie utilitaristického a deontologického etického systému na konceptuálnej teoretickej úrovni a v empirickej rovine aplikovania vo Veľkej Británii a Spolkovej republike Nemecko v oblasti výskumu a aplikácie embryonálnych kmeňových buniek (EKB) a predimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD).
* Workshop - súčasny stav utilitaristickej a deontologickej bioetiky s dôrazom na bioetickú problematiku EKB a PGD. Medzinárodný seminar za účasti pozvaných prednášateľov zo zahraničia a zo Slovenska
* Vytvorenie web portálu projektu - aktuality, on-line diskusia s účastníkmi workshopov, informácie pre médiá.

Metódy

Z metodologického hľadiska v tomto projekte pôjde o porovnanie dvoch hlavných etických systémov uplatňujúcich sa v bioetike - utilitaristického a deontologického. Neexistuje jeden univerzálne akceptovaný etický systém, ktorý by sa v bioetike aplikoval, ale k dispozícii je celá plejáda normatívnych etických systémov - napr. utilitaristické etiky, kantistické deontologické etiky, komunitaristické etiky, kresťanské bioetiky, kazuistická etika, naratívna etika, etika bioetických princípov (tzv. principalizmus), kvantitatívna a kvalitatívna empirická etika. Napriek tomu sa ukazuje, že prakticky sa celý bioetický diskurz odohráva predovšetkým v rámci konfrontovania dvoch veľkých etických systémov : utilitarizmu (resp. viacerých moderných verzií utilitarizmu) ako najpopulárnejšej verzie konzekvencionalistických etík na jednej strane a nekonzekvencionalistickými, deontologickými etikami, vychádzajúcimi z princípov kresťanskej etiky, alebo vychádzajúcimi zo sekulárnych princípov Kantovej etiky. Pre úplnosť treba spomenúť, že existujú aj pokusy o vytvorenie neutilitaristického konzekvencializmu.
V rámci našej komparativnej štúdii etických systémov vo vede sa preto sústredime na porovnanie utilitarismu a kantistickej deontologickej etiky v dvoch rovinách:
* teoretickej - porovnáme princípy oboch etických systémov v širšom etickom, filozofickom a politologickom kontexte
* praktickej - porovnáme spôsoby, ako sú oba tieto etické systémy aplikované v praxi v súvislosti s bioetickými dilemami týkajúcimi sa výskumu a medicínskeho využitia embryonálnych kmeňových buniek a preimplantačnej genetickej diagnostiky.

Riešitelia

Doc. RNDr. Peter Sýkora, PhD., mim. prof.
Vzdelanie:
1981: RNDr. (biológia), Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova, Praha
1993: PhD. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava
1997: Doc. Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava
Pôsobenie v zahraničí:
1989 : Postdoctoral Researcher, Department of Genetics, University of Glasgow, Glasgow,
1990 Postdoctoral Research Associate, Department of Biology, University of Massachusetts, Amherst, USA
1993 - 1994 : Visiting Fellow, Department of Logic, Methodology, and Philosophy of Science, London School of Economics, London, UK
1994 : Research Associate, Biology Department, Emory University, Atlanta, USA
1995 : Visiting Professor, Department of Anthropology, Emory University, Atlanta, USA
Aktivity v bioetickej oblasti:
* Bioetická expertíza pre Ústavný súd SR v otázke interrupcií
* Člen Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR
* Vice-prezident Bioetickej komisie Slovenskej sekcie UNESCO
Vybrané bioetické publikácie:
* Sýkora, P.: O potrebe globálnej bioetiky. Filozofia, roč. 62, č.3, 2007
* Sýkora, P. : Treba život každej ľudskej zygoty bezpodmienečne chrániť? Filozofia, roč.61, č.7, str. 562-568, 2006
* Sýkora,P.: Môže existovať globálna etika v multikultúrnom svete? In: F. Novosad, M. Muránsky, R. Karul (eds.) - Konanie, normy a konflikty v globálnej situácii. Fox&Col, str. 106-112, Bratislava 2006,
* Sýkora, P.: Bioethics in Liberal-Democratic Societies. In: Scepticism and Hope: Sixteen Contemporary Slovak Essays. M. Kollár (ed.), Kalligram, Bratislava, 1999, s. 255-273.
* Sýkora, P.: Koncepcia ľudskej dôstojnosti v Európskej únii. In: P. Sýkora, P. Kopecký a V. Kuhnová (eds.) Slovensko v priestore Európskej únie-výzva pre sociálne, ekonomické a právne vedy. FSEV UK - SAEŠ, Bratislava, 2004, str.25-30,

Mgr. Jana Tomašovičová, PhD.
odborná asistentka na Katedre filozofie FF UCM v Trnave
Vzdelanie:
* Mgr. - filozofia - nem. jazyk a literatúra, FF UK v Bratislave (1996)
* PhD. - dejiny filozofie (2000)
Vybrané publikácie
* Človek vo veku techniky. In: Filozofia, roč. 59, 2004/8. ISSN 0046-385 X.
* Zápas o identitu človeka. In: Šulavíková, B., Višňovský, E. (ed.): Ľudská prirodzenosťa kultúrna identita. Bratislava, Iris 2006. Str. 165 - 185. ISBN 80- 89238-04-1.
* Poznaniu predchádza porozumenie. Ostium, roč. 3, 2007/4. ISSN 1336- 6556.
* Človek vo veku techniky. In: Filozofia, roč. 59, 2004/8. ISSN 0046-385 X.
* Výzva techniky len pre Martina Heideggera? In: Filozofia, roč. 57, 2002/5. ISSN 0046-385 X.
* Prežije kultúra v masovej spoločnosti?. In: J. Krob, E. Višňovský(ed.): Človek, príroda, kultúra. Brno, Masarykova univerzita 2005. Str. 68 - 76. ISBN 80- 210-3757- 1. 

Centrum pre bioetiku