Názov projektu: Výskum dopadu emergentných technológií na premenu spoločnosti a jedinca

Projektové publikácie

The Council of Europe should not reaffirm the ban on germline genome editing in humans. EMBO Reports. - ISSN 1469-221X, Vol. 18, iss. 11 (2017), pp. 1871-1872. Impact factor 8,568 (doi: 10.15252/embr.201745246)

Germline gene therapy is compatible with human dignity. EMBO Reports. - ISSN 1469-221X, Vol. 18, iss. 12 (2017), p. 2086, Impact factor 8,568 (doi: 10.15252/embr.201745378)

Tieto publikácie vznikli vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Výskum dopadu emergentných technológií na premenu spoločnosti a jedinca 313011W276, ktorý bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Informácie o Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 nájdete na: https://www.opii.gov.sk/

Projekt APVV-0379-12

Zodpovedný riešiteľ: Prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD

Príjemca: Centrum pre bioetiku, Katedra filozofie, FF UCM v Trnave

Mgr. Jana Tomašovičová, PhD , Mgr. Juraj Odorčák, PhD, Mgr. Peter Hutta – interný doktorand, Mgr. Jana Raganová, Mgr. Lucia Gráfová -  interný doktorand

Spoluriešiteľské pracovisko: Výskumný ústav sociálnej komunikácie SAV v Bratislave

Prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc. , Doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc., Mgr. Miroslav Popper, CSc. , Mgr. Magda Petrjánošová, PhD. ,

Trvanie projektu: 10/2013-09/2017

Schválené financie: 146 966  EUR

Cieľom projektu je skúmanie filozoficko – etických dimenzií vplyvu NBIC-technológií a ich konkrétnych aplikácií na vylepšovanie človeka (human enhancement). Vplyv moderných technológii na každodenný ľudský život neustále rastie. V našom projekte sme sa rozhodli vyhnúť všeobecným filozofickým analýzam technológie/techniky ako takej a namiesto toho sme sa rozhodli detailnejšie preskúmať jeden z najkľúčovejších technologických trendov  súčasnosti, ktorý je označovaný ako NBIC-technológie. Viaceré z týchto technológií proklamujú, že smerujú k zásadnému vylepšeniu ľudí, dokonca ľudského druhu ako takého.

NBIC-technológie

NBIC-technológie (známe tiež ako  „nano-bio-info-cogno technologies“) sú výsledkom najmodernejších vedecko-výskumných trendov snažiacich sa previesť revolučné poznatky do aplikačnej praxe, pričom už dnes je jasné, že zásadným spôsobom ovplyvnia život ľudí už v najbližšej budúcnosti. Zaužívaný akronym NBIC bol vytvorený z   počiatočných písmen anglických názvov štyroch revolučných vedecko-technologických trendov – nanotechnológie, biotechnológie, informačných technológií a kognitívnych vied (cognitive science).

Označenie NBIC je nielen označením pre vybranú štvoricu moderných technológií, ale chce tiež podčiarknuť nový synergický efekt, ktorý od začiatku XXI. storočia vzniká vďaka vzájomnému zbližovaniu týchto technológií. Tento fenomén je v odbornej literatúre označovaný ako technologická konvergencia, a spomínané technológie sa označujú termínom konvergentné technológie (convergent technologies),  v odbornom diskurze často tento termín vystupuje ako synonymum pre NBIC-technológie.  Dochádza k fúzovaniu týchto vedecko-výskumných a technologických trendov do podoby jednej megatechnológie smerujúcej k revolučným vylepšeniam ľudských daností a k celkovému zlepšeniu kvality ľudského života (pozri napr. Roco and Bainbridge 2003).

Publikácie

Publikácie v domácich karentovaných časopisoch:

Publikácie v zahraničných karentovaných časopisoch: 1

• [ADC1] Peter Sýkora:  Kľúčová úloha metafyzických pojmov a koncepcií v bioetických
  argumentoch týkajúcich sa výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Filosofický časopis
  roč. 62, 2014, č.6, s. 819-830

Abstrakty v zahraničných vedeckých zborníkoch: 2

• [AFG] Peter Sýkora: Inconsistent Biopolicy of Embryonic Stem Cell Research in Slovakia (abstract)

In: Bioethics and Biopolitics. B. Gordijn, P. Kakuk, A. Banfalvi (eds.). Proceedings of the 28^th European Conference on Philosophy of Medicine and Health Care, 27-30 August 2014, Debrecen, Hungary

• [AFG] Lucia Gráfová: Different Approaches to Converging Technologies in US and Europe

In: Bioethics and Biopolitics. B. Gordijn, P. Kakuk, A. Banfalvi (eds.). Proceedings of the 28^th European Conference on Philosophy of Medicine and Health Care, 27-30 August 2014, Debrecen, Hungary

Knižné publikácie

[AAB1]Emil Višňovský: Nové štúdie o pragmatizme a neopragmatizme. VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2014, ISBN 978-80-224-1401-2

K tématike grantu sa vzťahujú tieto kapitoly:

• Kap. 7. Pragmatizmus je environmentalizmus (s.67-80)
• Kap. 8. Neuropragmatizmus: mozog a kultúra (s.81-91)
• Kap. 9. Pragmatistický naturalizmus (s. 92-101)
• Kap. 17. Etika pragmatizmu (s. 191-216)

Popularizácia

Blogy riešiteľov grantu na  http://bioetika.blog.sme.sk/

• Mgr, Juraj Odorčák, PhD: Chcete si vylepšiť mozog za cenu rizika, že si ho spálite?
• http://bioetika.blog.sme.sk/c/359060/chcete-si-vylepsit-mozog-za-cenu-rizika-ze-si-ho-spalite.html
• Neurokognitívne vylepšovanie: etické problémy „chytroliekov“ (smart pills)
• http://bioetika.blog.sme.sk/c/360204/neurokognitivne-vylepsovanie-eticke-problemy-chytroliekov-smart-pills.html
• Koľko budúcnosti je v bunkách? Spotrebiteľské genetické testy
• http://bioetika.blog.sme.sk/c/362437/kolko-buducnosti-je-v-bunkach-spotrebitelske-geneticke-testy.html

Zriadenie facebookovej skupiny TRANSHUMANIZMUS - etické problémy súvisiace s vylepšovaním človeka

https://www.facebook.com/centrum.pre.bioetiku

Organizované podujatia

Multidisciplinárna konferencia:

Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI. storočia

APVV-0379-12 Publikácie, prednášky na konferenciách

2013

Sýkora, P. (2013). Od biologického kybertextu ku genetickej poézii. World Literature Studies roč. 5(22), č.5, s. 39-53, 2013.

2014

Odorčák, J. (2014). Hĺbková mozgová stimulácia, identita a perdurantizmus. Filozofia roč.69, 2014, č.6, s. 472-481.

Sýkora, P. (2014a). Kritika teologicko-teleologickej koncepcie ľudskej prirodzenosti ako dôvodu odmietnutia transhumanizmu. Filozofia roč. 69, 2014, č.6, s. 514-525.

Sýkora, P. (2014b). Kľúčová úloha metafyzických pojmov a koncepcií v bioetických argumentoch týkajúcich sa výskumu ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Filosofický časopis roč. 62, 2014, č.6, s. 819-830.

Tomašovičová, J.(2014). Život v zóne biomoci. Etický a biopolitický diskurz o transhumanizme. Filozofia roč.69, 2014, č.6, s.461-471.

Višňovský, E. (2014). Nové štúdie o pragmatizme a neopragmatizme. VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2014, ISBN 978-80-224-1401-2.

2015

Odorčák, J. (2015a). Kopírovanie zabíja identitu osoby. Filozofia roč.70, č.5, str.367-377.

Odorčák, J. (2015b). Uploading osoby. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015, Goetheho inštitút, Bratislava.

Petrjánošová, M. (2015). Human enhancement and transhuman technologies in Slovak media discourses. In Communication Today, vol. 6, no. 2, p. 50-61.

Popper, M. (2015). Vylepšovanie človeka z pohľadu liminality. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015,Goetheho inštitút, Bratislava.

Sýkora, P. (2015a). Etika biotechnologických zásahov do ľudského genómu: Argumenty rizikovosti a zničenia ľudskej prirodzenosti. Filozofia roč.70, č.5, str. 329-342.

Sýkora, P. (2015b).. Ethics of  human germ-line modifications in the era of precise genome editing technologies. Enhancing Understanding of Enhancement. INTERNATIONAL CONFERENCE organized by the Center for the Study of Bioethics and The Hastings Center, Belgrade, Serbia, 27– 28 October 2015.

Sýkora, P.(2015c). Revisiting A. Buchanan´s criticism of The Extreme Connectedness Argument. 29th European Conference on Philosophy of Medicine and Health Care, Ghent, Belgium, August 19 – 22, 2015.

Sýkora, P., (2015d). Etika manipulácií s ľudskou DNK. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015, Goetheho inštitút, Bratislava.

Sýkora, P., Bianchi, G., Popper, M., Baboš, P., (2015). Postoje Slovákov k najmodernejším technológiám – výskum na reprezentatívnej vzorke 1400 respondentov. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015, Goetheho inštitút, Bratislava.

Tomašovičová, J. (2015a). Filozoficko-etické aspekty moderných technológií. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015, Goetheho inštitút, Bratislava.

Tomašovičová, J.(2015b). Biosocialita: Sociálne dôsledky biovedeckého poznania. Filozofia roč.70, č.5, str. 356-366

Višňovský E. (2015a). Humanizmus, posthumanizmus, transhumanizmus. Multidisciplinárna konferencia Nano-bio-info-kognitívne technológie a človek XXI storočia, 27.11.2015, Goetheho inštitút, Bratislava.

Višňovský E. (2015b). Idea „vylepšovania človeka“ z hľadiska filozofie pragmatizmu. Filozofia roč.70, č.5, str. 343-355.

2016

Bianchi, G. (2016). Theoretical contexts of the diversity of attitudes to progressive therapies in Slovakia. Oral presentation at: Promises and Perils of Emerging Technologiesfor Human Condition, International Symposium, Bratislava,November 7th, 2016.

Gráfová, L. (2016). The Critique of taking smart pills by students within academia from the perspective of MacIntyre´s virtue ethics. Poster. 13th World Congress of Bioethics IAB 2016, 14-17 June,  Edinburgh.

Odorčák, J. (2016). Čo je transhumanizmus? Konferencia „Budúcnosť filozofie“, 25.8.2016, Poprad.

Popper, M. (2016a). Human Enhancement and the Concept of liminality. Human Affairs vol. 26, no. 2, p. 128-139. 

Popper, M. (2016b). Optimism and Pesimism in Public Attitudes towards Strong Life Extension: Results from Focus Group Discussions.Oral presentation at: Promises and Perils of Emerging Technologiesfor Human Condition, International Symposium, Bratislava,November 7th, 2016.

Sýkora, P. (2016a). The safety issue of human germ-line modifications in the era of precise genome editing.Oral presentation. 13th World Congress of Bioethics IAB 2016, 14-17 June, Edinburgh.

Sýkora. P. (2016b). Safety Issues in Human Genome Editing. Oral presentation at: Promises and Perils of Emerging Technologiesfor Human Condition, International Symposium, Bratislava,November 7th, 2016.

Tomašovičová, J. (2016). Relevantnosť antropologických konceptov vo veku biovedeckého výskumu. Konferencia „Filozofická antropológia namiesto metafyziky konania", 13.-15. 4. 2016, Modra – Harmónia.

2017

Bianchi, G. (2017). Attitudes to progressive gene therapies in Slovakia in the light of the ethical dimensions of human enhancement. In: Promises and Perils of Emerging Technologies for Human Condition. P. Sýkora (ed). Peter Lang GmbH, Bern with cooperation Vyd. VEDA, Bratislava (v tlači).

Gráfová, L. (2017). Etika užívania chytroliekov v kontexte MacIntyrovej etiky cností. Filozofia, Roč. 72, 2017, č. 1, 24-30.

Odorčák, J. (2017a). Prezentizmus a prítomný moment. Ostium: internetový časopis pre humanitné odbory. ISSN 1336-6556, roč. 13, č. 1 (2017).

Odorčák, J. (2017b). Transhumanism and immortality. In: Promises and Perils of Emerging Technologies for Human Condition. P. Sýkora (ed). Peter Lang GmbH, Bern with cooperation Vyd. VEDA, Bratislava (v tlači).

Popper, M (2017). Liminal hotspots, transhumanism, and posthumanism. In: Promises and Perils of Emerging Technologies for Human Condition. P. Sýkora (ed). Peter Lang GmbH, Bern with cooperation Vyd. VEDA, Bratislava (v tlači).

Sýkora. P. (2017). Germline Gene Therapy in the Era of Precise Genome Editing: How Far Should We Go? In: Marta Soniewicka (Editor): The Ethics of Reproductive Genetics: Between Utility, Principles, and Virtues (Philosophy and Medicine) Vyd. Springer.

---

BIOETHOS - Porovnanie utilitaristického a deontologického systému etiky vedy v oblasti výskumu embryonálnych buniek

Vedecká revolúcia, ktorá naštartovala v biomedicínskych disciplínach v druhej polovici XX. storočia neustále akceleruje a prináša stále nové a zásadné objavy. Výsledky týchto výskumov a ich reálna aplikácia v medicíne vyvolávajú oprávnené obavy ako v laickej tak aj odbornej verejnosti. Nové horizonty, ktoré sa otvárajú v súvislosti s možným aplikovaním najnovších objavov biomedicíny, ako je napr. regeneratívna medicína založená na embryonálnych kmeňových bunkách (EKB) a predimplantačná genetická diagnostika (PGD) predbiehajú nielen súčasný stav legislatívy, ale poukazujú tiež na určitú nepripravenosť spoločensko-vedných disciplín.

Tieto objavy často prekračujú všetky doteraz vžité a zabehané kritéria etického posudzovania vedeckých objavov ako aj ich dopadov na spoločenskú prax. Podľa F. Fukuyamu reálna možnosť manipulácie s ľudským genómom môže mať hlboké a devastujúce konsekvencie pre politické usporiadanie demokratických spoločností. Podobne uvažuje v súvislosti s predimplantačnou genetickou diagnostkou (PGD) a následnou selekciou in vitro embryí aj známy nemecký filozof J. Habermas , keď hovorí, že „nesmieme embryo inštrumentalizovať ako nejakú vec pre ľubovoľné iné účely“ a M. Boehmerová dodáva, že „sotva existuje nejaká eticky a politicky natoľko relevantná oblasť, ktorá by prechádzala porovnateľnou dynamikou rozvoja ako je výskum embryonálnych buniek“. Z pozícií utilitaristických princípov argumentuje známy britský bioetik J. Harris, šéfredaktor jedného z najvýznamnejších medzinárodných bioetických časopisov The Journal of Medical Ethics, v prospech využitia PGD pre selekciu embryí in vitro.

Cieľom projektu je porovnať aplikovanie utilitaristického a deontologického etického systému na bioeticky kontraverznú oblasť výskumu a medicínskeho využitia embryonálnych buniek na pozadí vývoja anglosaskej a nemeckej tradície etiky vo vede.

Ako zdroj empirického materiálu pre komparáciu aplikovania oboch etických systémov v spoločenskej praxi sme si vybrali Veľkú Britániu, kde tradične dominuje vplyv utilitaristických etík a Spolkovú republiku Nemecko, kde dominuje vplyv deontologického etického systému vychádzajúceho z Kantovej teórie etiky.

Oba etické systémy - utilitaristický i Kantov deontologický predstavujú dnes v moderných liberálno-demokratických spoločnostiach dva póly sekulárneho bioetického diskurzu, medzi ktorými existuje celé spektrum roznych eticky „kompromisných“ riešení, tak ako ich môžeme nájsť v legislatívach členských krajín Európskej únie (napr. legislatíva upravujúca pokusy na ľudských embryách a embryonálnych bunkách).

O projekte

Úvodný text k problematike kmeňových buniek:

* Jitka a Václav Ouredník: Kmenové bunky pro obnovu mozku - Humbuk, nebo nadeje? Vesmír 87 (2007): 448 pdf 1, pdf2
* Slovensko: Revolúcia kmeňových buniek. Sľubujú revolúciu, nádej a život tam, kde sú doterajšie metódy liečby bezmocné. Obsahujú zárodok života, ktorým sa zacelí organizmus. Žurnál č. 29/2008, str. 76

Hlavné ciele

* Príprava podkladov pre napísanie monografie: krátkodobé výskumné pobyty na zahraničných akademických pracoviskách vo Veľkej Británii a Nemecku spojenené s odbornými konzultáciami a štúdiom vedeckej a odbornej literatúry.
* Komparatívna metóda. Analýza vedeckej a odbornej literatúry, porovnanie utilitaristického a deontologického etického systému na konceptuálnej teoretickej úrovni a v empirickej rovine aplikovania vo Veľkej Británii a Spolkovej republike Nemecko v oblasti výskumu a aplikácie embryonálnych kmeňových buniek (EKB) a predimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD).
* Workshop - súčasny stav utilitaristickej a deontologickej bioetiky s dôrazom na bioetickú problematiku EKB a PGD. Medzinárodný seminar za účasti pozvaných prednášateľov zo zahraničia a zo Slovenska
* Vytvorenie web portálu projektu - aktuality, on-line diskusia s účastníkmi workshopov, informácie pre médiá.

Metódy

Z metodologického hľadiska v tomto projekte pôjde o porovnanie dvoch hlavných etických systémov uplatňujúcich sa v bioetike - utilitaristického a deontologického. Neexistuje jeden univerzálne akceptovaný etický systém, ktorý by sa v bioetike aplikoval, ale k dispozícii je celá plejáda normatívnych etických systémov - napr. utilitaristické etiky, kantistické deontologické etiky, komunitaristické etiky, kresťanské bioetiky, kazuistická etika, naratívna etika, etika bioetických princípov (tzv. principalizmus), kvantitatívna a kvalitatívna empirická etika. Napriek tomu sa ukazuje, že prakticky sa celý bioetický diskurz odohráva predovšetkým v rámci konfrontovania dvoch veľkých etických systémov : utilitarizmu (resp. viacerých moderných verzií utilitarizmu) ako najpopulárnejšej verzie konzekvencionalistických etík na jednej strane a nekonzekvencionalistickými, deontologickými etikami, vychádzajúcimi z princípov kresťanskej etiky, alebo vychádzajúcimi zo sekulárnych princípov Kantovej etiky. Pre úplnosť treba spomenúť, že existujú aj pokusy o vytvorenie neutilitaristického konzekvencializmu.
V rámci našej komparativnej štúdii etických systémov vo vede sa preto sústredime na porovnanie utilitarismu a kantistickej deontologickej etiky v dvoch rovinách:
* teoretickej - porovnáme princípy oboch etických systémov v širšom etickom, filozofickom a politologickom kontexte
* praktickej - porovnáme spôsoby, ako sú oba tieto etické systémy aplikované v praxi v súvislosti s bioetickými dilemami týkajúcimi sa výskumu a medicínskeho využitia embryonálnych kmeňových buniek a preimplantačnej genetickej diagnostiky.

Riešitelia

Doc. RNDr. Peter Sýkora, PhD., mim. prof.
Vzdelanie:
1981: RNDr. (biológia), Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova, Praha
1993: PhD. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava
1997: Doc. Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava
Pôsobenie v zahraničí:
1989 : Postdoctoral Researcher, Department of Genetics, University of Glasgow, Glasgow,
1990 Postdoctoral Research Associate, Department of Biology, University of Massachusetts, Amherst, USA
1993 - 1994 : Visiting Fellow, Department of Logic, Methodology, and Philosophy of Science, London School of Economics, London, UK
1994 : Research Associate, Biology Department, Emory University, Atlanta, USA
1995 : Visiting Professor, Department of Anthropology, Emory University, Atlanta, USA
Aktivity v bioetickej oblasti:
* Bioetická expertíza pre Ústavný súd SR v otázke interrupcií
* Člen Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR
* Vice-prezident Bioetickej komisie Slovenskej sekcie UNESCO
Vybrané bioetické publikácie:
* Sýkora, P.: O potrebe globálnej bioetiky. Filozofia, roč. 62, č.3, 2007
* Sýkora, P. : Treba život každej ľudskej zygoty bezpodmienečne chrániť? Filozofia, roč.61, č.7, str. 562-568, 2006
* Sýkora,P.: Môže existovať globálna etika v multikultúrnom svete? In: F. Novosad, M. Muránsky, R. Karul (eds.) - Konanie, normy a konflikty v globálnej situácii. Fox&Col, str. 106-112, Bratislava 2006,
* Sýkora, P.: Bioethics in Liberal-Democratic Societies. In: Scepticism and Hope: Sixteen Contemporary Slovak Essays. M. Kollár (ed.), Kalligram, Bratislava, 1999, s. 255-273.
* Sýkora, P.: Koncepcia ľudskej dôstojnosti v Európskej únii. In: P. Sýkora, P. Kopecký a V. Kuhnová (eds.) Slovensko v priestore Európskej únie-výzva pre sociálne, ekonomické a právne vedy. FSEV UK - SAEŠ, Bratislava, 2004, str.25-30,

Mgr. Jana Tomašovičová, PhD.
odborná asistentka na Katedre filozofie FF UCM v Trnave
Vzdelanie:
* Mgr. - filozofia - nem. jazyk a literatúra, FF UK v Bratislave (1996)
* PhD. - dejiny filozofie (2000)
Vybrané publikácie
* Človek vo veku techniky. In: Filozofia, roč. 59, 2004/8. ISSN 0046-385 X.
* Zápas o identitu človeka. In: Šulavíková, B., Višňovský, E. (ed.): Ľudská prirodzenosťa kultúrna identita. Bratislava, Iris 2006. Str. 165 - 185. ISBN 80- 89238-04-1.
* Poznaniu predchádza porozumenie. Ostium, roč. 3, 2007/4. ISSN 1336- 6556.
* Človek vo veku techniky. In: Filozofia, roč. 59, 2004/8. ISSN 0046-385 X.
* Výzva techniky len pre Martina Heideggera? In: Filozofia, roč. 57, 2002/5. ISSN 0046-385 X.
* Prežije kultúra v masovej spoločnosti?. In: J. Krob, E. Višňovský(ed.): Človek, príroda, kultúra. Brno, Masarykova univerzita 2005. Str. 68 - 76. ISBN 80- 210-3757- 1. 

Centrum pre bioetiku